Ako "pohnúť" našim športom?!: klišé a fakty o subjektoch a tokoch

Autor: Ladislav Križan | 22.9.2012 o 16:43 | (upravené 23.9.2012 o 9:08) Karma článku: 9,38 | Prečítané:  1271x

„Bol som šokovaný, keď začala kolovať poplašná správa, že nikto nevie kto a koľko dáva na šport. Pritom stačí ísť na internet a tam si každý nájde, koľko prispieva rezort školstva, vnútra či obrany. A nakladanie s týmito dotáciami je kontrolované. Musia byť do posledného centu zúčtované. Niekto tu však chce asi umelo vytvárať senzácie..." Autorom tohto výroku by mal byť podľa webu (bol aj skutočne?!) Marián Kukumberg, jeden z dlhodobých lídrov športového hnutia. Nechcem umelo vytvárať senzácie, právo naopak, ale vecne absolútne nemôžem súhlasiť. Rád vysvetlím prečo.

V súčasnej dobe je pán Kukumberg opakovane zvolený predseda Slovenského združenia telesnej kultúry, prezident Konfederácie športových zväzov Slovenskej republiky, riaditeľ Strediska štátnej športovej reprezentácie MV SR, predseda dozornej rady SOV atď. Aktuálne jeho angažovanosť na klubovej úrovni nepoznám. Človek- športový multifunkcionár, ktorý teda preukázateľne požíva roky dôveru funkcionárov zväzov nášho športového hnutia. Muž, ktorý má poznať problematiku slovenského športu lepšie ako svoje vlastné topánky.

Pred pár dňami sme sa stretli náhodou s pánom Mariánom Kukumbergom pri nákupe v potravinách. Bol s dcérou a krásnym vnúčaťom. Porozprávali sme sa. Ako ľudia. Stála skepsa, keď hovoril o športe a jeho budúcnosti ma mrzela. Viem, že má úprimne rád náš šport. Až na 3. funkciu a tuším výsluhový dôchodok by všetky hore uvedené mal vykonávať ako dlhoročný dobrovoľník bez akéhokoľvek protiplnenia, čo si zaslúži úctu a rešpekt. Prosté ľudské poďakovanie.

Keď som bol vo funkcií generálneho riaditeľa sekcie športu a predstavili sme časť myšlienok o možnej reforme športu, bol jediný, kto bol schopný verejne pod svojim menom vysloviť svoj názor, že by ma mali odvolať. Vyhlásenie VV SOV z 16. februára 2012, že mnou vedená administratíva je arogantná, voči športovému hnutiu necitlivá, nekomunikatívna a vcelku nefunkčná, rovnako ako fakt, že sa bude musieť zodpovedať za problémy v zabezpečení prípravy športovcov na Hry XXX. olympiády a na paralympijské hry v Londýne, ale tiež celej olympijskej a paralympijskej výpravy, bolo už menej vecné, ale z jednoduchého dôvodu- SOV totiž ani po našich niekoľkých výzvach a prísľuboch vtedy nepoznal v čase jej urobenia výšku štátnej dotácie na rok 2012. A to má byť reforma, ktorú máme podporiť? pýtal sa vtedy VV SOV rozhorčene. V kontexte posledných správ o slovenskom dome, o probléme „výletníkov vo výprave"reakcií SOV naň je zrejmé, že išlo a ide ako vždy o peniaze a moc na nimi v prvom rade, a ak vôbec  o systémové riešenia až v druhom rade.

V slovenskej verejnej diskusií o športe, či skôr už roky vo veľmi zriedkavých pokusoch o diskusiu o systémových riešeniach na problémy v ňom, je stále strašne veľa, ale extrémne veľa klišé. Na obrazovke, i renomovanými trénermi (pán Kuťka, str.2) v novinách a potom pri pive bežnými ľuďmi sa potom opakujú ľúbivé kritické reči o málo peniazoch pre talentovanú mlaď, chátrajúcich či nebudujúcich sa nových športoviskách a o neschopných štátnych úradníkoch. Hlavné motto- zlý, zlý a hlavne málo šport a pohyb dotujúci štát. Ucelené predstavy ako to zmeniť však nikto doteraz od roku 1989 neponúkol- ani politici, ani tí, ktorí náš šport ako top športoví funkcionári roky riadia.

Minulý týždeň som bol na skvelej akcií v Poprade na tému šport a právo. Predstavil som tam po nejakých minulých príspevkoch na tému verejný záujem v športe, histórie vzťahu štát- šport- právo u nás či športu ako veci verejnej moju ucelenú predstavu o našom športe a vyšiel s kožou na trh. Bol to ideový návrh novej spoločenskej zmluvy v našom športe postavený na 4 pilieroch: mobilizácia dobrovoľníkov zdola- dekoncentrácia moci funkcionárov zhora- súdržné športové hnutie- synergicky prajný štát. Po jeho dopracovaní o nielen tam povedané cenné pripomienky, ho predstavím za krátko i verejne (ak to bude ešte/už zmysluplné).

Zatiaľ nižšie iba uvádzam schému nie vždy subjektov práva, z ktorých na ktoré tečú verejné zdroje do nášho športu a telesnej výchovy :

Existujúci systém športu a Tv v SR v roku 2012

Ja opisujem výsledok súčasného stavu v ťažko vyvrátiteľných tvrdeniach po vytvorení a analýze tejto schémy nasledovne:

  1. Naša spoločnosť dnes viac ako 20 mesiacov nemá základný strategický dokument v oblasti športu, jednoducho koncepciu ako ďalej s našim športom.
  2. Naša spoločnosť dnes viac ako 20 rokov nevie, akou celkovou sumou je náš šport podporovaný z rôznych verejných zdrojov .
  3. Naša spoločnosť z toho dôvodu dnes viac ako 20 rokov nemôže vedieť, akou sumou je podporovaný konkrétny šport bez ohľadu z akého subjektu práva a na aký subjekt práva spoločné zdroje plynú.
  4. Naša spoločnosť z toho dôvodu dnes viac ako 20 rokov nemôže vedieť, ktorý šport/športovec vzhľadom na jeho prínos a dôležitosť pre spoločnosť je podporovaný neefektívne alebo priveľkým množstvom spoločných zdrojov alebo absolútne nedostatočným množstvom spoločných zdrojov.
  5. Zdroje našej spoločnosti= zdroje nás všetkých plynúce do športu preto nie sú dnes viac ako 20 rokov premyslene, koordinovane a systémovo tvoriac synergie do športu rozdeľované, nemerajú sa efektívne účinky už poskytnutých dotácií vzhľadom na dosiahnuté výsledky pre spoločnosť a nevieme efektívne kontrolovať zákonnosť ani hospodárnosť používania časti týchto zdrojov v rámci Národného programu rozvoja športu, ktorý kontroloval za rok 2011 NKÚ.

Čo s tým môže naša spoločnosť urobiť?!

Môj subjektívny názor je, že náš šport je vzhľadom pre jeho pozitívne prínosy pre spoločnosť vrátane priamych príjmov pre štátny rozpočet dlhodobo podfinancovaný z hľadiska akýchkoľvek priamych i nepriamych subvencií a ak sa ho v nastávajúcich rokoch krízy nemajú dotknúť nevyhnutné úspory vo verejných financiách, jedinou cestou je po roku 1989 jeho konečne komplexná reforma naprieč nielen verejným sektorom.

Kým sa pôjde urobiť, odpovedzme si najprv otázku- kto je zodpovedný za súčasný stav a až potom otázku kto reformu má/môže/vie urobiť?!

Pomôžte preto snahám mladých ľudí ako je Peter Korčok, aby do športu dostal bývalých športovcov ako trénerov či mladých dobrovoľníkov či  Danka Barteková, aby sa jej podarilo vrátiť šport do škôl.

Verím, že ich iniciatívy, najmä tú druhú podporí po zrušení v roku 2011 presadenej a v roku 2012 už zrušenej 3. hodiny TV na ZŠ a SŠ, i súčasné hnutie vedené pánom Chmelárom či Kukumbergom.

Títo totiž po jeho zrušení u nás (uznesenie Vlády SR č. 328 z 6. júla 2012, ktorým sa zrušilo jej uznesenie z č. 576 z 31. augusta 2011 ku koncepcii rozvoja pohybových aktivít detí a mládeže) zostali ticho. Ich kolegovia- náprotivky v Rakúsku práve naopak iniciovali po neúspechu na OH, petíciu na zavedenie povinnej hodiny TV na školách denne. Rozdiel, nie?!

Mlčia pritom zvolení, ktorí majú mandát verejne hovoriť a dôvodiť či už za alebo proti 2, 3 či x hodinám TV na všetkých stupňoch škôl denne. Dôvodom je, že zvolení často žijú nielen pre šport, ale najmä zo športu. Niektorí celý svoj produktívny život a iba zo štátnych. Inštitucionalizovaní v športovom hnutí. Hnutie nezabúda a neodpúšťa a i po vecnom, no verejne vyslovenom slobodnom názore si nemusí nájsť kriticky mysliaci jednotlivec v ňom pracovnú pozíciu. Dáš pokoj, máš pokoj platí dvojnásobne, ak prechod do inej sféry spoločnosti ako športu je pre časť ľudí v športe pre ich kvality finančne veľmi bolestivý, ak nie nemožný.

Kto z nás v športe o sebe môže povedať, že hore uvedené naňho neplatí? Ktorí z športových funkcionárov sú vzormi pre mladších? Ktorým ľudia veria? Koľko petícií o športe nimi iniciovaných bolo na changenet.sk? Koľko športových schém je podporených z ich iniciatívy v rámci ludialudom.sk? Kedy bude téma šport po spravodlivosti, oblasti sociálnych vecí a rodiny, financovaní, životnom prostredí, regionálnom rozvoji a vzdelávaní samostatnou, 7. témou už roky pravidelných stretnutí tretieho sektora v Stupave? Prečo sa športové hnutie tak urputne roky stráni užšiemu kontaktu a spolupráci s ostatným ľuďmi z neziskovej sféry?

Pozrite sa ešte raz na môj obrázok, mnou, pánom Kukumbergom či VV SOV uvádzané tvrdenia. Zamyslite sa kto vravel, vraví a bude vravieť za pár dní a týždňov pri reforme športu, z akej funkcie a čo. Rozmýšľajte nad jeho/ich motiváciou. Zamyslite sa kto a ako dlho nesie zodpovednosť/povinnosť zmeniť súčasný stav a čo sa mu za čas kým bol zodpovedný (ne)podarilo. Zamyslite sa, čo robili a robia ľudia v športe v plynúcom čase s mocou a čo urobila moc s nimi...

Keď to urobíte, nerezignujte.

Každý vek, obdobie v živote je na niečo určené. Niektorý vek najmä na tešenia sa z narodenia a starostlivosti o vnúčatá, niektorý vek na idealistické snahy, že sociálne systémy, ktoré majú úžasnú zotrvačnosť, je možné pozitívne zmeniť svojimi ideálmi a enormným nasadením.

Každá generácia má právo sa biť o svoje šťastie a meniť spoločnosť, v ktorej žije.

Ja osobne chcem, aby moje deti u nás vyrastali v lepšom športe ako som vyrastal ja.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?