Kto má moc a kto pravdu v právnom chaose v SOV?!

Autor: Ladislav Križan | 21.5.2013 o 1:10 | Karma článku: 6,73 | Prečítané:  834x

Rozhodnutie Športového arbitrážneho súdu v Lausanne a najmä posledné rozhodnutie Valného zhromaždenia SOV, ktorým prijalo návrh vedenia SOV a novelizovalo Stanovy SOV dokonalo morálny a právny chaos v SOV pri dodržiavaní Olympijskej Charty na Slovensku.

Predstavte si, že idete hrať veľmi dôležitý zápas. Vonku.

Poznáte to.

Rátate s tým, že dostanete malú šatňu. Že domáci si schválne zvolia práve farbu dresov Vášho klubu a vy musíte hrať v neobľúbených starých. Že teplá voda nebude tiecť iba u vás- v najmenšej šatni na štadióne, v ktorej bude chýbať navyše masérsky stôl. To všetko patrí ku koloritu.

Keď však prídete na miesto zápasu, ktoré určil súper a má podľa jeho rozhodnutia rozhodovať zahraničný arbiter, nestíhate sa diviť.

Súper určil, že bude pískať on a nikto iný- ok, veď je predsa medzinárodne uznávaným, rešpektovaným a nestranným arbitrom. No keď príde k organizácií zápasu, súper zrazu krátko pred výkopom zápasu odmietne arbitrovi zaplatiť dopredu svoju polovicu za jeho rozhodovanie, hoci je to v krajine arbitra dobrým zvykom. Bojí sa prehry. Vie, že ste lepší a že zvíťazíte. Tak zaplatíte tú polku aj zaňho.

Chcete predsa hrať. Poviete arbitrovi i prečo. Arbiter zoberie Vaše peniaze za oboch. Potom súper povie, že tento arbiter, ktorého on určil, nemôže zápas rozhodovať a začne rozsiahlo vysvetľovať prečo sa zápas nemôže uskutočniť. No arbiter ho zahriakne, aby radšej mlčal, keď mu chce ešte dovysvetľovať, že aké sú Vaše dôvody pre uskutočnenie zápasu údajne zlé.

Arbiter ide radšej skontrolovať ihrisko pripravené Vašim súperom. A hoci zvykne roky pískať i zápasy v hlbokom snehu, počas ktorých padajú krúpy či na ihriská udierajú blesky, veľmi prekvapujúco takým tým „českým" spôsobom si nad vecou umyje ruky a rozhodne, že ihrisko pokosené a vylajnované Vaším súperom, nie je regulérne a on Váš zápas veru rozhodovať preto nemôže...

Zápas sa preto vôbec neodohrá. Jednoducho neuskutoční. Nekoná sa.

Súper napriek tomu následne zvolá tlačovú konferenciu, kde oznámi svoje víťazstvo v tomto zápase kontumačne 3:0. Nezabudne Vás však z pozície moci domnelého víťaza morálne poučiť.

Dokážem preto veľmi dobre rozumieť následne verejne prezentovanému, spoločnému stanovisku celého tímu, ktorý nemohol hrať, hoci chcel či názoru jeho skúseného útočníka, ktorý  dlhodobo strieľa góly z prihrávok mladých, ktorý i vďaka nemu roky výkonnostne rastú.

Toľko v krátkosti zjednodušený výsledok sporu v SOV, o ktorom som písal dávnejšie.

Jeho výsledok je zlý. Najhorší možný. Lebo nie je vlastne žiadny. Pre nikoho.

Prvá dobrá otázka.

Kto z tvorcov súčasných stanov SOV je za v stanovách SOV jasným úmyslom deklarovanú, no v praxi 2013 de facto neexistujúcu právomoc CAS, rozhodovať spory v SOV zodpovedný, keďže prišlo na lámanie chleba a dopadlo to takto?!

Mám rád Gabriela Bogdányiho zo Športu i Mariána Šima zo SME.

Obaja o športe dlhodobo píšu kompetentným, čestným spôsobom hľadajúcim pravdu, ktorý sa mi páči. Obaja sa však v svojich komentároch k tomuto sporu tentoraz podľa mňa mýlia.

Vysvetlím prečo.

Pán Bogdányi trafil klinec po hlavičke, keď napísal, že : „Spor nemá víťaza, má len dve porazené strany: SOV totiž nevyhral (CAS sa žalobou odmietol zaoberať), no neuspeli ani zväzy. Najväčšiu prehru - a medzinárodnú hanbu - však utrpel už aj tak zdecimovaný slovenský šport."

S čím s ním však nesúhlasím, že ide o moc pre nenaplnenie ambícii vo voľbách. Pri súčasnom zložení Valného zhromaždenia SOV, pri konkrétnych fyzických osobách, ktoré volili a boli by znova volili, bolo predsa každému jasné, že pán Chmelár by znova kandidoval s kamennou tvárou i po rozhodnutí CAS, ktoré by síce diskvalifikovalo celú jeho kariéru v SOV, a tí istí voliaci by ho zvolili znova.

Preto konanie zväzov hodnotím a vidím inak ako pán Bogdányi.

K pánu Šimovi najprv tak osobne. Vo svoje dizertačnej práci z roku 2010 som napísal, že pán Marián Šimo je bard slovenskej športovej žurnalistiky. Stojím si za tým. Na jeho článkoch som odrástol od mladosti. Toľko odvahy, zarputilosti v osobnom príklade, zmyslu pre záujmy športu u nás a športu pre ľudí som nevidel za tie roky u nikoho v novinách. Postupne som porozumel jeho antipatii k štátu, futbalu i hokeju, ktorý sa spolu hanebne ako i ich vtedajší poprední predstavitelia celý svoj profesný i akademický život (dajte vyhľadávať autorské diela Doc. JUDr. Františka Laurinca, CSC. v Knižnici Akadémie policajného zboru- nástupkyne Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti iba cez priezvisko) správali od polovice 90-tych rokov 20. storočia k nášmu športu ako ku koristi. Nikdy som však doteraz úplne neporozumel dôvodom jeho zhovievavosti k SOV a pánu Chmelárovi, no neverím, že jej dôvodom je jeho možný autorský finančný prospech od SOV.

Pán Šimo vo svojom článku tvrdí: „Stanovy SOV schvaľuje MOV," dodal generálny sekretár Jozef Liba. „Už na novembrovom zhromaždení bol predložený návrh ich zmien, ktoré zahŕňali aj námietky štyroch zväzov - plénum ich napokon schválilo v apríli." Tie ďalej tvrdia, že „pretrváva stav, ktorý je v rozpore s Olympijskou chartou", lebo namiesto 35 zväzov olympijských športov je v pléne 38. O tom, že 32 má po dva hlasy, kým zvyšných šesť (po dva gymnastické, kanoistické a plavecké) po jednom, sa vo vyhlásení nezmienili."

V čom je teda ešte problém?! V mnohých tvrdeniach tejto vety. V jej celej konštrukcií. Podstate.

Stanovisko zväzov veľmi správne poukazuje, kde stále existuje problém: Rešpektujeme rozhodnutie Medzinárodného športového tribunálu, ktorý o podstate sporu nerozhodol. Tento nezávislý Medzinárodný športový tribunál mohol spor definitívne ukončiť a rozhodnúť vo veci, ak by SOV dal súhlas. Cieľom nášho podania na športový tribunál bolo vyriešiť aj otázku hlasovacej väčšiny na VZ SOV v súlade s Olympijskou chartou, čo sa aprílovou novelizáciou stanov SOV aj stalo. Na Slovensku napriek tomu naďalej pretrváva stav, ktorý je v rozpore s Olympijskou chartou. Charta pripúšťa existenciu iba 35 olympijských športov so svojimi medzinárodnými športovými federáciami, ktorých členom môže byť iba k nim prislúchajúcich 35 slovenských športových zväzov. U nás ich máme aj po poslednej novelizácii stanov SOV stále 38."

Pán Šimo, pán Kukumberg ako predseda Dozornej rady SOV i jej členovia páni Jagnešák a Mižúr, ale i ostatní, najmä členovia SOV hlasujúci za novelu na jeho poslednom VZ, skúste si prosím pozrieť spolu so mnou text zo znenia Olympijskej Charty, ktorú vydal SOV i v papierovej podobe v apríli 2012 :

3. Medzinárodné športové federácie (MŠF) (strana 26)

25. Uznanie MŠF

V záujme rozvoja a propagácie olympijského hnutia môže MOV uznať ako MŠF medzinárodnú mimovládnu organizáciu, riadiacu jeden alebo viac športov v celosvetovom meradle a združujúcu organizácie, ktoré tento šport riadia na národnej úrovni.

4. Národné olympijské výbory (NOV) (strana 27)

27. Poslanie a úloha NOV

2. Úlohou NOV je :

2.2 zabezpečovať dodržiavanie Olympijskej charty v príslušných krajinách;

2.5 vystupovať proti všetkým formám diskriminácie a násilia v športe;

Vykonávacie ustanovenia k pravidlám č. 27 a 28 (strana 29)

Proces uznania NOV:

1.2 Je nutné podať dôkaz o to, že národné federácie, ktoré sú členmi NOV, vykonávajú v svojom štáte a a na medzinárodnej úrovni konkrétnu, skutočnú a trvalú športovú činnosť, a to hlavne tým, že organizujú súťaže a zúčastňujú sa na nich a tým, že realizujú tréningové programy pre športovcov. NOV môže uznať len jednu národnú federáciu pre každý šport riadený určitou MŠF. Takéto národné federácie alebo nimi určení zástupcovia musia tvoriť hlasovaciu väčšinu NOV a jeho výkonného orgánu.

29. Národné športové federácie (strana 30)

Aby bola národná športová federácia uznaná zo strany NOV a bola prijatá za jeho člena, musí táto federácia vykonávať konkrétnu, skutočnú a trvalú športovú činnosť, musí byť združená v MŠF uznanej zo strany MOV a jej činnosť musí byť vo všetkých ohľadoch v súlade s Olympijskou chartou i s pravidlami jej MŠF a riadená podľa nich.

V SOV bol na nedávnom VZ dokonaný prijatím poslednej zmeny stanov morálny a právny chaos.

Niežeby v SOV študovali a poznali Chartu už predtým, čo sami v SOV neskôr museli s hanbou priznať.

A potom vyvracajte kompetetntne športovým neprajníkom tak ľúbivý názor, že by nebolo by zlé začať otvorením školských ihrísk a telocviční, ktoré popoludní zväčša zívajú prázdnotou. Namiesto kadejakých funkcionárov si môžeme platiť dôchodcov v baretke, čo na nás dohliadnu, požičajú loptu a o jedenástej za nami zamknú.

Fakt je, že také to znova právne kreatívne riešenie na slovenský spôsob, ktorým bobisti majú dva hlasy, ale moderní i športoví gymnasti iba po jednom existujúci problém nevyriešilo.

Práve naopak.

Iba prehĺbilo.

O problém rovnosti a diskriminácie.

Ak je úlohou SOV vystupovať proti všetkým formám diskriminácie v športe, tak najväčšej sa práve dopustil sám.

Hlas 10 bobistov, z ktorých jednému to teda behá, má byť totiž vždy rovnaký ako hlas 300 000 futbalistov. Lebo sú národnými športovými federáciami- členmi medzinárodnej športovej federácie a tá MOV.

Členmi 4 medzinárodných športových federácií podľa Olympijskej Charty môžu byť iba a práve 4 slovenské národné športové federácie a nie ďalšie 4 ďalšie zväzy z tzv. 8 celkovo tvoriacich problém slovenských dvojičiek (nie 6 ako nesprávne uvádza pán Šimo). Tieto sú vo vzťahu k Charte v postavení k SOV ako Slovenský spolok včelárov i Kalokagathia na Slovensku. Pre potrebnú väčšinu rovnako nepodstatnom.

4 z 34 slovenských národných športových federácii sa dostali vplyvom poslednej novelizácie stanov SOV do pre nich znevýhodňujúcej, diskriminačnej pozície na návrh novely stanov predkladanej súčasným vedením SOV a schválenej VZ SOV.

Majú jeden hlas, ostatných 30 federácií má dva hlasy.

Celé zle. Čo s tým urobí Dozorná Rada SOV? A urobí vôbec niečo?

Na záver preto iba dve poznámky:

1.       Členovia Valného zhromaždenia SOV, prijali ste to, ako všetko doteraz, ale už nemôžete povedať, že ste neboli poučení, pamätajte.

2.       Kto je vyzbrojený iba mocou, len veľmi nerád počúva hlas bezbranných, ktorí majú pravdu, práve pre fakt, že pravda skôr či neskôr moc porazí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?