Tak určitee II: SOV a ďalší dotknutí reagujú

Autor: Ladislav Križan | 11.6.2013 o 1:51 | (upravené 11.6.2013 o 8:23) Karma článku: 8,95 | Prečítané:  1639x

Pred 13 mesiacmi som uverejnil som prvý blog vôbec. Včera večer som uverejnil ďalší blog a dnes ma kontaktoval SOV. Prinášam jeho reakciu v plnom znení, ďalších dotknutých i svoje myšlienky.

Pred 13 mesiacmi som uverejnil som prvý blog vôbec.

Včera večer som uverejnil ďalší blog a dnes bol zvláštny deň.

Doobeda mi zazvonil telefón a zavolal mi pán PhDr. Ľubomír Souček, manažér mediálnej komunikácie v SOV. Oceňujem po mesiacoch skončenie bobríka mlčania ako i pri SZĽH. Pán Souček začal emocionálne, ale výsledkom skoro hodinovej, slušnej a vecnej debaty bola moja ponuka, aby zhrnul svojej argumenty do písomnej podoby, že ich rád uverejním na svojom blogu ako reakciu dnes po práci večer resp. v noci. Obdržal som text nižšie a uverejňujem po viacnásobnej výmene mailov s pánom Součekom s jeho súhlasom vzájomne dohodnutý obsah. Zvýrazňujem tmavou časť, s ktorou budem pracovať neskôr.

Pán Križan,

po našom dnešnom dlhom telefonáte Vám aj v písomnej podobe posielam to, čo som vám už povedal. Ide o reakciu na tvrdenia vo Vašom najnovšom blogu na sme.sk. Ide o tvrdenia, ktoré nižšie uvádzam v červenej farbe (Autor blogu vyznačil prečiarknutým- poznámka LK).

Prvá veta síce patrí ešte k predchádzajúcemu odseku Vášho blogu, ale vzhľadom na kontext predpokladám, že ju vzťahujete k tomu nasledujúcemu, pretože inú súvislosť vo Vašom obsiahlom texte nenachádzam:

... Veľmi smutne to pôsobí pri zároveň paralelne existujúcej snahe SOV obmedzovať slobodou slova v dnešnom športe v SR.

A tam SOV veru nekončí. Novinárovi TV Markíza Štefanovi Eiselemu, po sérii k SOV veru hyperkritických reportáži, MOV už raz pridelenú akreditáciu na ZOH 2014 "zrazu z ničoho nič" odobral až sa Pišta posťažoval na svojom Facebooku. Napadá ma najmä jedno slovo. Pomstychtivosť.

Uvedené tvrdenie je klamstvo - a z klamstva vyplýva aj zlý úsudok o pomstychtivosti SOV či mňa osobne a o obmedzovaní slobody slova. Podobne je s inými úsudkami odvodenými z klamstiev či poloprávd tak v blogoch pána Križana, ako aj v mediálnych výplodoch pána Eiseleho.

Autor blogu sa rád oháňa faktmi. Takže tu sú fakty ku „kauze Eisele a akreditácia na ZOH v Soči":

V novom olympijskom cykle (zahŕňa ZOH 2014 a OH 2016) Medzinárodný olympijský výbor (MOV) v Európe prvý raz neuzavrel zmluvu s EBU, teda so združením verejnoprávnych televíznych a rozhlasových spoločností, ale sprostredkovateľskej agentúre Sportfive dal možnosť rokovať aj s inými spoločnosťami. Tak došlo k novej situácii (okrem Slovenska napríklad aj v ČR), že časť práv na ZOH 2014 bola predaná verejnoprávnej televízii a časť práv súkromnej. V prípade Slovenska to znamená, že televízne vysielacie práva typu free-to-air TV na ľadový hokej zakúpila TV Markíza (presnejšie Markíza-Slovakia, s.r.o.) a televízne vysielacie práve na všetky ostatné športové súťaže, plus na slávnostné ceremoniály, zakúpila RTVS - organizačná zložka STV.

MOV stanovil pravidlo, že spoločnosť, ktorá získala práva na vysielanie časti olympijského programu (tzv. right-holding broadcaster s akreditáciou typu RHB) nemôže zároveň získať akreditáciu nevlastníka práv typu ENR (tzv. non-right holder). Práve akreditáciu typu ENR mala TV Markíza na ZOH 2006 aj 2010 a na OH 2008 aj 2012, na ktoré výhradné televízne práva na Slovensku zakúpila STV ako členská televízia združenia EBU (Eurovízia).

O akreditáciu sa môže uchádzať len televízia. Ja poznám na slovenskom trhu Televíziu Markíza, ale neviem nič o tom, že by existovala Televízia Eisele. Takže p. Eisele mohol žiadať akreditáciu pre TV Markíza, nie pre seba (ako sa však už viackrát ukázalo, dosť mu to splýva - zrejme vidí sám seba ako Ľudovíta XIV. v duchu jeho známeho výroku  „Štát som ja"). A Medzinárodný olympijský výbor podľa vlastných pravidiel jednoducho nemohol prideliť TV Markíza akreditáciu typu ENR, pretože táto televízia už vlastní akreditáciu typu RHB na ľadový hokej. To je oficiálne stanovisko MOV, ktorým disponujem v písomnej podobe.

Akreditácia ENR pre TV Markíza teda nebola „už raz pridelená a následne odobraná" (uvedeným kontextom sa podsúva, akože na intervenciu SOV). Bola len prijatá žiadosť TV Markíza o ňu, ktorej následne (na rozdiel od TV Joj, ktorá inú akreditáciu nevlastní) nebolo možné vyhovieť. Taká je pravda, iné tvrdenie je lož.

Ak TV Markíza vyšle p. Eiseleho, aby zo Soči komentoval ľadový hokej, je to jej sväté právo. Nikto jej v tom nemôže brániť, pretože si za tú akreditácia zaplatila. Ale na žiadnu inú mediálnu akreditáciu nemá právo. To som si nevymyslel ani ja, ani SOV. Je to dané predpismi MOV.

S pozdravom

PhDr. Ľubomír Souček, manažér mediálnej komunikácie SOV

Hmm. Tak teda skúsme od začiatku.

Popis problému a jeho vysvetlenie s akreditáciou objasnil podľa mňa pán Souček racionálne. Množstvo mojich informácií o probléme, ktoré som čerpal z jedného Facebook statusu Štefana ovplyvnilo moje závery negatívne v neprospech SOV, za čo sa SOV ospravedlňujem.

Požiadal som preto i Štefana Eiseleho o reakciu emailom. Tu je :

Ďakujem za možnosť reakcie Laci, ale vzhľadom na dlhodobé šikanovanie mojej osoby a práce zo strany dotknutých subjektov, ktorého cieľom je iba snaha o umlčanie a odpútanie pozornosti od nepríjemných otázok, nemám najmenší záujem reagovať na ďalšie neprofesionálne osobne útoky zo strany manažéra mediálnej komunikácie SOV - pána PhDr. Ľubomíra Součeka. V prípade akýchkoľvek vecných pripomienok ma totiž môže osloviť priamo alebo prostredníctvom PR oddelenia TV Markíza, prípadne, ako sa stalo už dobrým zvykom - formou platenej správy v tlačových agentúrach.

A či už so mnou alebo bezo mňa, želám všetkým slovenským športovcom (nielen) v Soči veľa úspechov.

Števo Eisele."

Záver.

Nechajme osobné spory dvoch, čo majú komunikovať spolu ako prví, bokom.

Iracionálna pre nezainteresovaného/neznalého úplným detailom sa zdá po hore uvedených slovách oboch najmä politika MOV. Tí, ktorí si nekúpite žiadne práva, môžete robiť svoju prácu. Tí, ktorí si kúpite a zaplatíte aspoň časť práv (TV Markíza- hokej 2014), nie ste zvýhodnení, práve naopak, nemôžete robiť svoju prácu ani na úrovni neplatičov. Tí, ktorí si kúpite práva, môžete všetko. Ak bude reálnym výsledkom, že Štefan Eisele nebude môcť robiť svoju prácu v Rusku ako v Londýne, spravodajstvo o športe a slobodu slova v ňom na jednotke na televíznom trhu to poškodí, rovnako ako jej divákov.

Druhá vec je podnet na začatie správneho konania voči vysielateľovi- TV Markíza kvôli vo vzťahu k SOV kritickému príspevku, ktorý víťazoslavne prezentoval na svojom webe SOV. Tento podnet  mal za cieľ správne trestanie, ktorej výsledkom môže byť až veľmi mastná finančná pokuta. Ak podnet podal SOV, tak ako inak ho interpretovať ako snahu obmedziť slobodu slova a veľmi efektívne- finančnou sankciou potrestať za prejavený a voči SOV kritický názor? Ako nie pomstychtivosť?!

Ono, asi najsilnejší pocit, ktorý som si z rozhovoru s pánom Součekom odniesol a je ho cítiť i z jeho textu, že je to osobné. Veľmi osobné. Hnev. Túžba po odvete. A nimi sa chvejúci hlas. Opakovane odznelo, aby som ja informoval pána Eiseleho, že ak bude pokračovať v svojej činnosti tak ako doteraz, stretnú sa na súde...

Požiadal som po zaslaní textu pána Součeka o vyjadrenie k problému preto i pána Pavla Múdreho z IPI Slovensko, voleného podpredsedu celosvetovej organizácie International Press Institute. Nasledovné stanovisko člena čestného predsedníctva SPV je iba jeho osobné a hovorí k tejto druhej časti nasledovné (opäť zvýrazňujem tmavou časť, s ktorou budem pracovať neskôr): „ Ina vec je ze mnohi slovenski sportovi funkcionari su velmi haklivi na medialnu ci inu kritiku ci, a to najma, na iny nazor. Reaguju voci verejnosti, ktoru media a novinari zastupuju, nedotklivo az agresivne. A vyhrazaju sa zalobami a sudmi. Sport a jeho organizacie su dotovane aj z penazi danovych poplatnikov, funkcionari musia niest zodpovednost voci verejnosti zastupenu mediami a nie sa urazat a zalovat novinarov ci media. Ved sport sa robi pre ludi a ludia maju pravo vediet co sa deje s verejnymi zdrojmi aj v sporte, ako v kazdej inej sfere. To uz nas budu nutit uz aj sportovi funkcionari obracat sa v pripade rozhodnuti nasich sudov na Ustavny sud ci medzinarodne sudy?

Prečo považujem slobodu slova v slovenskom športe za tak dôležitú, mi znova ukázal ďalší vývoj dňa.

Včera som vo svojom blogu zverejnil úryvok neznámeho z hokejového hnutia.

Dnes mi napísal opäť.

Mrazilo ma čítajúc to: „ Prečítal som si Váš článok... V ňom som si prečítal aj časť z môjho e-mailu. Som rád, že sa neobjavilo moje meno...Raz som si otvoril ústa, bohužiaľ som na to doplatil tak, že už nerobím (tej a tej autorom blogu anonymizovanej funkcií/pozícií- poznámka autor blogu LK) ... v hokeji, - menej peňazí - menej financií a pod. ...Hokej je momentálne jediné, čo mám. Taká je realita...

Aké je poučenie z tohto príbehu o slobode slova v slovenskom športe?

Danger is real. Fear is a choice.

Od čias prípadu Števko, keď som ako ešte študent práva k nemu napísal svoj prvý text o práve v športe, sa môj postoj nezmenil.

Ak si mám zvoliť medzi slobodou slova a ochranou dobrého mena slovenského športu, volím slobodu slova. Aby bolo čo chrániť, musí to najprv existovať. Ja mám pochybnosti, lebo hore na zväzoch sa akože robí celoštátna športová politika, no často za paravánom sú to v nahote obézne, mľandravé či chorľavé telá, často jednosobových eseročiek, nie neziskoviek s vertikálnou a horizontálnou deľbou moci. SOV je slonovinová veža, z ktorej sa dobre lietava. SPV zase 20-ročný rozporuplný príbeh o často prelomenom ľade hraníc medzi filantropiou a lúpiacim obchodom s ľudským utrpením. Z peňazí na vysokoškolský šport či šport policajtov sa platí dnes najmä všetko ostatné okrem pohybových aktivít týchto zvýhodnených skupín obyvateľstva.

V športových kluboch ako i v ich strešnej organizácií zastal zvyčajne čas a najmä rodičia svojim deťom ešte vôbec umožnia robiť šport za cenu obetí prázdnych peňaženiek, hodín prejazdených vlastným autom a rezignácie na vlastné záujmy mimo rodiny a práce.

Kritické množstvo ľudí sa s vyplazeným jazykom popri všetkom zhone dňa na športovisko nemá kedy z tretej práce dostať, na šport live pre nekultúru nepôjde a ak si chce aspoň večer pozrieť reprezentáciu či vôbec súťaženie vo svojom obľúbenom športe v televízií, vôbec alebo bez zvláštneho poplatku to nejde alebo majú pocity hanby, hanby, hanby...

Z výsledkov, príbehov a pod kožu frustráciu vbodávajúcich zážitkov ako nás ako ľud v našom športe podviedli/okradli/oklamali alebo sa o to aspoň pokúsili máme temer každý nedôveru k nemu vytetovanú po celom trupe.

V našom športe napriek tomuto všetkému už dlhý čas po roku 1989 funguje taká veľmi zvláštna spoločenská zmluva- bezvládny a o šport sa nezaujímajúci štát, ktorý nestíha/nevie riešiť jeho problémy celkovo nezrátanou, no nie malou sumou, ktorú vyberie od ľudu, nekoordinovane a systémovo netvoriac synergie cez dotačné mafie podporuje silnú hodnotovú a personálnu kontinuitu spred roka 1989, ktorej tváre sú roky iba z verejných celý život platení funkcionári športu v dôchodku, ktorí vymenili riziko nepohodlia a zodpovednosť za zmenu športu zdola za pasivitu a záruky svojich individuálnych materiálnych potrieb.

Roky verejne kvílivo naše športové hnutie najmä ich plnými ústami kričí ako má strašne málo peňazí, no keď má zaujať spoločný verejný hodnotový, nie politický postoj k faktickému rozkrádaniu jeho spoločných zdrojov, tak servilne so strachom z akejkoľvek politickej či športovej reprezentácie vždy zaryto mlčalo a mlčí.

A je a bolo jedno z hľadiska farieb červenej či modrej, či to bola miliónová dotácia na spätnú kúpu skokanských mostíkov v Tatrách Štrbe v roku 2008 alebo v roku 2012 niekoľkými desať tisícmi TIPOSOM natipovaná práve čerstvo založená Cibulkovej neziskovka.

A je to jedno napokon i z pohľadu športu či zväzu. Futbalová ufo zmluva a africké odmeny. O SZĽH som písal posledne. Medzinárodná hanba z neuskutočnenej deaflympiády v roku 2011. Tunelovanie SBA v posledných rokoch. Megalomanský projekt biatlonového Osrblia. Vodáci pred MS 2011 v Čúňove na suchu.

Ak sa na tieto skutočnosti pozrieme posunom od nárokov k povinnostiam, otázka je komu a ako boli zosobnené tieto škody na mene športového hnutia z pohľadu solidarity cti morálne, ale i finančne?!

Mlčia pritom v týchto chvíľach už roky tí zvolení, ktorí práve majú mandát verejne hovoriť.

Vrátane SOV.

To SOV, ktoré na všetky mnou v predchádzajúcich blogoch položené, jednoduché otázky povie iba : „Podobne je s inými úsudkami odvodenými z klamstiev či poloprávd tak v blogoch pána Križana..." a vzápätí napíše stanovisko na stranu o zbytočnom osobnom spore.

Cieľom už pri zakladaní môjho blogu preto nebol osobný konflikt so snahou verejne zhadzovať šport.

Nie.

Nemám všetky odpovede, ale odmietam sa prestať pýtať otázky, ktoré pomôžu čitateľom i mne samému lepšie pochopiť kontext verejného diania v športe. Poukázať na niektoré problémy najmä v transparentnosti v tejto oblasti i na anonymné dennodenné hrdinstvá, o ktorých by sa inak nikto nikdy nedozvedel.

Cieľom je sprostredkovať takto i širšiemu publiku ako len pár jednotlivcom, ktorí majú slabosť pre zaprášené kúty bežne nedostupných knižníc, informácie pomáhajúce kultivovať verejnú diskusiu o našom športe. Tá je zúfalo a roky strašne plytká a nekompetentná.

Otázka je, kto má na tom a aký podiel viny...?! Dôležitejšia je teraz- čo spolu urobíme, aby sme to zmenili?

Som presvedčený, že práve preto proti tomuto stavu treba bojovať. Bojovať nie s cieľom trestať i SOV za ľudské chyby a nedostatky, ktoré má a robí každý z nás, no slušne a nenásilne postupne meniť i jeho myslenie a tým spôsobom i náš šport k lepšiemu...

Mojim cieľom nie je ani osobný spor ani bezduché nadávanie.

Ľudia platiaci z daní náš šport a po veľkú väčšinu posledných rokov i z cca 50% i rozpočet SOV, právom očakávajú od médií, i SOV samotného, že budú poskytovať odpovede na nielen samotným SOV vybrané otázky.

Tie moje otázky z predchádzajúcich blogov stále neboli zodpovedané.

SOV, rád Vám znova dám priestor, aby si ľudia vedeli urobiť slobodne svoj názor.

Ste na ťahu...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?