"Snívajte s nami": prečo bude peňazí na šport v budúcnosti menej

Autor: Ladislav Križan | 23.7.2013 o 1:17 | Karma článku: 5,12 | Prečítané:  686x

Dnes mi volali z RTVS, konkrétne rozhlasu. Zaujímal ich môj názor na financovanie športu. Čo sa asi nezmestí z mojich odpovedí do pár desiatok sekúnd vysielania pre moju príslovečnú epickú šírku ako vraví jeden môj priateľ, som hodil vrátane odkazov preto dnes v noci na blog. Napadlo ma dať spakruky, keď už futbalových repre trénerov odvolali, dohromady niekoľko dôvodov, prečo podľa mňa verejné výdavky na šport v SR očistené od acyklických vecí ako Národný futbalový štadión, spoluuchádzanie sa o ZOH 2022 či nebodaj ich spoluorganizácia či program rekonštrukcie futbalových štadiónov atď., v rámci Národného programu rozvoja športu (podprogram 0260 štátneho rozpočtu) nebudú v budúcnosti s najväčšou pravdepodobnosťou rásť. Poviem i naopak celú zamlčiavanú (pripúšťam, že niektorými mnohými dlhoročnými športovými funkcionármi asi i stále nepochopenú pravdu)- výdavky na šport plynúce prierezovo do športu z rozpočtu celej verejnej správy budú v budúcnosti bez potrebných reforiem (a je veľmi možné, že i s nimi) nie rásť, ale naopak- kontinuálne klesať.

Diskusie, ktoré o téme dlhodobo počúvam, sa točia o tom, ako musí byť a i bude v budúcnosti v našom športe konečne lepšie.

Hmm. Neviem. Nie som futurológ. Dokonca ani len ekonóm. Som iba právnik a telocvikár, čo je pre prácu s verejnými financiami určenými na šport, sakramentsky zlá kvalifikácia...:)

Ale uznajte zase- ak Michal Horváth z Oxfordu, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, bloguje ako ekonóm i o futbale, prečo by som ja ako futbalista nemohol o rozpočte verejnej správy?! :)

Aj tak podľa neho pre súčasný stav debaty možno ani priveľa škody nenarobím: "Verejná diskusia na Slovensku je tiež skôr na báze inštinktu či kvalitatívnych pozorovaní, či už ide o futbal alebo fiškálnu politiku. Bolo by na prospech, keby v oboch oblastiach došlo k výraznému posunu smerom k medzinárodným štandardom. Vážim si pritom, že v tom druhom prípade môžem k takémuto posunu prispieť."

Napadlo ma dať spakruky, keď už futbalových repre trénerov odvolali, dohromady niekoľko dôvodov, prečo podľa mňa verejné výdavky na šport v SR očistené od acyklických vecí ako Národný futbalový štadión, spoluuchádzanie sa o ZOH 2022 či nebodaj ich spoluorganizácia či program rekonštrukcie futbalových štadiónov atď., v rámci Národného programu rozvoja športu (podprogram 0260 štátneho rozpočtu) nebudú v budúcnosti s najväčšou pravdepodobnosťou rásť.

Poviem i naopak celú zamlčiavanú (pripúšťam, že niektorými mnohými dlhoročnými športovými funkcionármi asi i stále nepochopenú pravdu)- výdavky na šport plynúce prierezovo do športu z rozpočtu verejnej správy budú v budúcnosti bez potrebných reforiem (a je veľmi možné, že i s nimi) nie rásť, ale naopak- kontinuálne klesať.

Heslo "Zachráňme pre náš šport, čo ešte môžeme" považujem dnes v roku 2013 za veľmi trefné a veľmi, veľmi aktuálne...

Prečo ?!

1. dôvod- Ústavný zákon č. 493/2011 o rozpočtovej zodpovednosti (o dlhovej brzde)

Lebo nie len deficit rozpočtu, ale aj dlh je už konečne dôležitý. 146 poslancov NR SR naprieč politickým spektrom schválilo, že výška dlhu verejnej správy spúšťa tzv. dlhovú brzdu. Jej mechanizmus spočíva v spustení nápravných procedúr, ktoré sa sprísňujú s prekročením ďalších celkom piatich stanovených hraníc. Aktuálne sa procedúra spúšta po prekročení hranice 50% HDP a končí pri hranici 60% HDP.

Na Slovensku existuje nadmerný deficit verejnej správy, čím bolo Slovensko zaradené do procedúry nadmerného deficitu. V roku 2012 sme podľa Eurostatu deficit rozpočtu verejnej správy Slovenska dosiahol úroveň 4,3% HDP a výška dlhu dosiahla 52,1% HDP. Z pohľadu limitov pre dlh tak došlo k prekročeniu prvej hranice definovanej ústavným zákonom.

Prvykrát tak minister financií v roku 2013 predstúpil pred poslancov Národnej rady SR, zdôvodnil listom nárast dlhu a informoval o návrhoch opatrení na jeho zníženie.

Podľa Rady však tak, že : "Navrhované opatrenia na zníženie dlhu boli málo špecifikované, preto nie je možné posúdiť, či dôjde k zníženiu dlhu."

Dnes prišli prvé, veľmi negatívne dáta za 1.štvrťrok 2013 z Eurostatu skreslené však o výhodné pôžičky na finančných trhoch.

2. dôvod- Aktuálne zmeny, ktoré chystá Eurostat pri štatistickom vykazovaní verejného dlhu a deficitu.

Podľa vyjadrenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť z 1.7.2013, to znamená : "Zmeny, ktoré Eurostat chystá v oblasti zaznamenávania verejného dlhu a deficitu môžu významne ovplyvniť čísla aj na Slovensku a vplývať tak na procedúru nadmerného deficitu ako aj na aktiváciu niektorých sankčných pásiem dlhovej brzdy. Za rok 2013 podľa našich odhadov môžu nové princípy zvýšiť deficit v krajnom prípade o 0,3% až 0,5% z HDP a verejný dlh až o viac ako 3% z HDP."

3. dôvod- Program stability na roky 2013 až 2016, ktorý v apríli 2013 schválila Vláda SR pre EK

Je to strednodobá projekcia/analýza, ktorú nedávno v apríli 2013 schválila Vláda SR pre Európsku komisiu.

Skúsme z neho krátko zacitovať (s.5): "Základným cieľom je udržateľným spôsobom znížiť deficit verejnej správy na úroveň 2,9 % HDP v roku 2013 a splniť tak požiadavky vyplývajúce z procedúry nadmerného deficitu. V nasledujúcich rokoch sa predpokladá pokračovanie znižovania deficitu v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu a pri rešpektovaní obmedzení daných národnými rozpočtovými pravidlami. Cieľová hodnota deficitu v roku 2014 bola preto stanovená na 2,6 % HDP, v roku 2015 na 2,0 % HDP a v roku 2016 na 1,3 % HDP. Dosiahnutie týchto cieľov zastaví nárast podielu verejného dlhu na HDP a umožní od roku 2015 jeho postupné znižovanie. Veľkosť konsolidačných opatrení potrebných na splnenie cieľov oproti scenáru bez zmeny politík dosahuje 1,0 % HDP v roku 2014, 1,6 % HDP v roku 2015 a 1,8 % HDP v roku 2016. Časť opatrení je zahrnutých už v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016. Ostatné opatrenia budú špecifikované v priebehu prípravy návrhu rozpočtu. Pokračovanie v konsolidácii verejných financií aj po roku 2016 a splnenie strednodobého rozpočtového cieľa v podobe štrukturálneho deficitu verejnej správy vo výške 0,5 % HDP do roku 2018."

4.dôvod- Už dnes plánované acyklické výdavky do športu v rokoch 2013-2022 vo výške cez 70 milíonov euro bez ZOH 2022

To, že pán premiér Róber Fico má rád šport, dokázalo napriek vyjadreniu Rady z 1.7.2013 i následné posledné rokovanie Vlády SR pred prázdninami 10 dní potom.

Po 10.7.2013 by mala preto Rada rátať medzi výdavky zvyšujúce deficit i dlh i možné výdavky za Národný futbalový štadión vo výške 27,2 milíona euro rozložené do roku 2017.

Čo bude stáť spolukandidatúra na ZOH 2022 už i oficiálne bez hokeja ako som prvý verejne dopredu upozornil resp. v prípade úspechu jej reálna spoluorganizácia, zatiaľ nikto verejne s trochou kvalifikovanosti, neprezentoval. Nórsky pohľad je veľavravný.

5. dôvod- Pomer medzi výdavkami zo súkromných zdrojov a výdavkami verejnej správy určenými na šport

Financovanie športu zo súkromných zdrojov nie je štátom systémovo podporované. V športe chýbajúce súkromné zdroje rozpočet verejnej správy dlhodobo nevládze a v budúcnosti pre horeuvedené už určite nebude vládať nahrádzať. Najdôležitejšíe- financovanie nášho športu z rozpočtu verejnej správy, ktorý záhŕňa i mestá, obce a VÚC, je dnes úžasne komplikovaným bludiskom (prvý obrázok). Pre obyvateľa našej krajiny, ktorý cez toto bludisko platí šport zo svojich daní, je financovanie športu u nás úplne nezrozumiteľné a nedôveryhodné.

6. dôvod- Plošné 5% krátenie osobných výdavkov i v Dukle, SŠŠR MV SR a NSČ

Už teraz v 2013 platí pravidlo 5% sekania osobných výdavkov v rozpočtovkách štátu. Vo Vojenskom športovom centre Dukla- rozpočtovej organizácií Ministerstva obrany SR, v Stredisku štátnej športovej reprezentácie Ministerstva vnútra SR- tiež rozpočtovej organizácií, ale MV SR a v Národnom športovom centre- v rozpočtovej organizácií MŠVVaŠ SR.

Vo praxi to znamená, že niektorí z našich štátom platených 136 športovcov v 3 vrcholových štátnych športových strediskách prídu o prácu alebo im znížia príjem. Slovami Mariána Kukumberga, ktorý musí ušetriť do konca roka 26 000 euro: " „To je 4000 mesačne, čiže necelých sedem 600-eurových platov. Čo mám urobiť? Znížiť stav o šesť - sedem športovcov s takouto mzdou, alebo zredukovať platy olympijským medailistom? Rozhodnutie ušetriť päť percent na mzdách je záväzné pre všetky organizácie rezortu a je jedno, či je niekto úspešný alebo nie."

Polopatisticky. Každý kto dnes bráni existenciu a zachovanie stredísk by mal vedieť, že dlhodobo pripravuje šport o peniaze. Veď čas nám ukáže, ktoré z nich zrušia ako právnické osoby a ich rozpočet splynie s rezortným v 2.fáze projektu ESO. A postupne sa v ňom salámovou metódou stratí. Tipujem ako prvé paradoxne výsledkovo na LOH 2012 v Londýne najúspešnejšie stredisko na vnútre. Už v roku 2013.

7. dôvod- Zmena vlastníkov v SPP resp. manažérov v TIPOS

Vodní slalomári by vedeli rozprávať ako prišli ako písali v Denníku Šport o 300 000 euro. V Tipose sa tuším zase rušili mnohé zmluvy o reklame do športu, nielen tenisové. Ide nová sezóna Slovana v KHL.

Podčiarknuté a sčítané:

V dnešnej turbulentnej krízovej dobe nikto nemôže vedieť, čo sa udeje zajtra, nieto po prezidentských voľbách v apríli 2014. Nemecké voľby radšej nechajme úplne mimo.

Už dnes však môžeme povedať, že pri tvorbe rozpočtu v roku 2012 o acyklických výdavkoch na šport v roku 2013 a nasledujúcich nikto ani nechyroval. Dnes, v polovici roku 2013 zvyšujú plánované výdavky z nich Národný program rozvoja športu až do 2022 o desiatky percent aspoň v rokoch 2013 až 2017.

Fakt si niekto myslí, že pre problém s financovaním školstva a učiteľských platov si akýkoľvek politik za ne zodpovedný do roku 2022 lízne akékoľvek ďalšie zvýšenie Národného programu rozvoja športu popri spomínaných 70 miliónoch euro?!

Na plánovanej konsolidácií pre rok 2013 sa výdavky podieľali 17%, príjmy naopak 83%. Nepočul som zatiaľ asi jediného ekonóma, ktorý by povedal, že takýto pomer tak bude môcť byť i v budúcnosti. Práve naopak, nutnosť odstrániť existujúce rezervy vo výdavkoch cez staromódne prevádzkové úspory štátu, spôsobí, že športu pravdepodnejšie skôr (2014-2016?!) ako neskôr zoberú zdroje, ktoré dnes tak veľmi neefektívne vynakladá. Športové gymnázia, športové triedy, vysokoškolský šport na školstve, UNITOP dotácie na vnútre atď. Ako bude vyzerať prvá notifikácia z Eurostatu v apríli 2014, štátny záverečný účet za 2013 resp. jeho reklasifikácia Eurostatom na jeseň 2014 nevieme. Až tie odhalia skutočný deficit verejnej správy za 2013 a razantnosť a rýchlosť zmien, ktoré pohltia tieto zdroje.

Ak športové hnutie spolu so štátom nič neurobí...

Záverom preto.

Ako som už povedal. Nie som futurológ. Dokonca ani len ekonóm. No mám náš šport rád, veľa a rád čítam, neklamem mu a nechcel som báť, že ma odvolajú a preto neurobiť nič, nepohnevať si nikoho a hlavne nemať žiadny vlastný názor oprený o fakty i o sedliacky rozum.

I preto som už dávnejšie zverejnil ako neslávne dopadol program "Snívajte s nami" od roku 1999 do dnešných dní roku 2013 stále prezidenta SOV PhDr. Františka Chmelára.

Po voľbách v SOV v 2012 som si z psycho-hygienických dôvodov vnútil sugesciu, že nevadí; že ten masívny mandát, ktorý dostalo terajšie vedenie SOV, pochopí ako záväzok, ako dôvod prevziať okrem moci aj zodpovednosť za reformu nášho športu.

Hovoril som si, za tie roky v športe sú už dosť starí na to, aby v sebe našli odvahu bilancovať inak ako po nás potopa. Nechať po sebe niečo, na čo sa dá s úctou voči kvalitnému súperovi, s ktorým vecne nesúhlasím, spomínať. Nejakú poctivú reformnú robotu. Za tie roky chlebíčkov, schôdzovaní a káv vytiahnu výsledok- v šuflíku ešte na stroji písaný, roky schovávaný reformný plán športu, oprášia ho, prepíšu pár čísiel a dátumov a presvedčia terajšiu vládu jednej strany o svojich návrhoch. Ešte stále, ako občan, dúfam, že im aspoň trochu záleží na tom, čo sa v tomto štáte so športom bude diať, keď oni možno už nebudú. Preto len, aby sme v roku 2022 zase nehádali názov programu podobnému tomu z 90-tych rokov?! Áno, ten ukrutne podobný tomu predchádzajúcemu- len s novým názvom.

Nie Slovenský šport 2020, ale "Snívajte s nami- Slovenský šport- volume 2013-2022"...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?