Rýchla cesta z práce. Zácpa na krajoch Bratislavy. Preplnená diaľnica až po Trnavu. Ja so známymi. V očakávaní. Žilina. Sedem hodín. Parkujeme po rade autobusov de facto na krajnici cesty. Ten rad sa zdá nekonečný. Cesta na štadión, ten buráca. Sme v jasnom podčíslení. Keď skúsim osloviť Bosniaka predo mnou anglicky, že koľko im trvala cesta z domu, preruší ma, že mám česky. Už 7 rokov pracuje v Brne v IBM. Neveľký, vrtký, olivová pleť, oči mu svietia životom, tvár sa smeje. Mám tri frajerky vraví- na pondelok, stredu a piatok. Je ako ich družstvo. Hravé. Skáče, kričí a zaraz povie, že z tých 6-7 tisíc Bosniakov je zo 5 z celej Európy. Prišli zo zahraničia do Žiliny žiť svoj hrdý domov. "Vidíš ten roh- tí sú všetci zo Švédska". Tak ako dnes pýtam sa- uznanlivo vraví o našom výkone z piatka ako asi najlepšom v histórii, no stále verí svojim. "Preto som sem prišiel- keď sme hrali vo Francúzsku, bolo nás v Stade de France 37 000!". Hymny. Sme v jasnom podčíslení v hľadisku, nie na ihrisku. Prvý polčas pokračuje skvelý futbal z piatka. Korunuje ho vykúpenie Mareka Hamšíka pred polčasom. Gooool...Polčasová prestávka. Je cítiť napätie. Štadión mrmle. Keby Vladko Weiss trafil tú obalovačku hneď po prestávke... Ten výdych a preglgnutie celej Bosny si budem pamätať doteraz. Skvelý roh a paráda z diaľky potom znamenajú nezaslúženú prehru našich. Zaslúžený postup Bosny na MS. Podávame si ruky, gratulujem mu. Keď po zápase buráca celý štadión, tlieskame v stoji našim a postupne sa vytrácame. Pri rade cca 40 autobusov sa ešte pýtam šoféra, že koľko majú domov. 12 hodín. Bude dlhá, no veselá cesta do Bosny. Nás čakajú 2 hodiny do Ba, ktoré trávime za majákmi vládnej kolóny, ktorá ide pred nami diaľnicou. Braňo nás vezie, jeho mladý syn pospáva. Keď som sa ho pred zápasom spýtal, že teda ako dnes odvetil, odhryzujúc z klobásy: "Ak budú hrať ako v piatok a prehrajú, nebudem sklamaný." A naši teda tak hrali. Dnes to bola oslava futbalu, v ktorej zaplnený štadión vytlieskal po zápase obe mužstvá. Citím hrdosť a som za ňu vďačný.
Po Bosne: ak naši hrajú, nie je dôvod byť sklamaný
Cestou zo Žiliny po zápase s Bosnou som na zadnom sedadle auta uháňajúceho smerom domov dával cez Ipad vnemy vryté do mňa do písmen. A veru bolo o čom...