Spoločné predstavenia Martina Hubu, Jána Popluhára a Ivana Chodáka

Autor: Ladislav Križan | 13.10.2013 o 23:48 | Karma článku: 6,68 | Prečítané:  540x

Sú predstavenia, ktoré sa konajú iba raz život. Dnes som bol na takom jednom a chcem Vám o ňom povedať., lebo nikdy neviete, ktoré predstavenie bude to, ktoré  ktoré sa koná iba raz život. No sú predstavenia a životy, ktoré neodveje čas. Nezabudnú sa. Stanú sa legendami.

Sú predstavenia, ktoré sa konajú iba raz život.

Ako keď sme sa stali v roku 2004 majstri sveta v hokeji gólom Petra Bondru. Vyradili majstrov sveta Talianov na MS 2010 vo futbale.

Dnes som bol na takom jednom. Bol som dnes nie(len) na športe, ale v divadle. Na činohre SND. Predstavení, ktoré môže byť tiež jedinečné. Iba raz za život. Dnes mal život prekrásny zmysel pre iróniu- dnes to bolo o krutosti hrabivých reality show, z ktorých sa stal i profesionálny šport. V divadle! sa dnes behala vyraďovačka. Dokola. O závod. O život. O peniaze.

Tlieskala však po nej celá sála v standing ovation. Nie hercom, najmä jednému človeku.

Profesovi Martinovi Hubovi. Nie za jeho dnešnú réžiu. K 70 rokom šťastného života, ktorý ako sa dnes po predstavení a gratuláciach priznal live, doteraz prežil. Za 49! rokov v divadle. I za noblesu, s ktorou odoláva účinkovaniu v slovenských televíznych seriáloch. Keď sa ho pýtali, či to súvisí ešte s nostalgiou za televíznymi pondelkami, odpovedal: "Možno je dnes spomienka silnejšia než to, čo sa vtedy dialo. Nech je to akokoľvek, vtedajšie televízne inscenácie literárnej a divadelnej klasiky vnímam ako formu televízneho divadla, kde nebolo až také podstatné, či sa kulisa zakýva, keď tresnete dverami. Dôležité bolo, že sa hral Shakespeare, Stendhal, Balzac, Dostojevskij, Zweig. Asi sme to hrali naivnejšie, ale každý pondelok sme dostali možno aj milióny ľudí k obrazovkám."

Neviem, aký šport sa u nás hral pred 50 rokmi. Nebol som na ňom osobne, ešte som nežil. No legendy šepocú. Ako tie fotografie 99 legiend, čo sú v SND na stenách, že takéto divadelno- športové predstavenia roky hrali každý víkend, nie pondelok, pre našincov za dnes smiešne drobné ľudia ako Ivan Chodák či Ján Popluhár. Oni sú naše športové legendy, elity celej spoločnosti. Sú to Martinovia Hubovia nášho športu.

Nikdy neviete, ktoré predstavenie bude to, ktoré  ktoré sa koná iba raz život.

No sú predstavenia a životy, ktoré neodveje čas. Nezabudnú sa. Stanú sa legendami.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?