Je Kuzminová zlatokopka?!

Autor: Ladislav Križan | 11.2.2014 o 23:59 | (upravené 12.2.2014 o 0:28) Karma článku: 19,00 | Prečítané:  4467x

Rovnako ako v športovom súťažení, nie každý komentár SME je logicky vydarený. Keď však Peter Morvay napísal komentár pod názvom Je vôbec naša? po nečakanej zlatej Anastasie Kuzminovej, môj prvý pocit bol jednoduchý. Celé zle. Iný pohľad Tomáša Bellu iba pár hodín potom ma potešil. No pachuť zostala. Skúsim ju odplaviť osobnými spomienkami a jedným návrhom.

Komentáre na SME patria ku koloritu i môjho bežného dňa.

Ich autorom nezávidím. Sám so si to párkrát v rámci publicistiky na SME vyskúšal. Veľký časový a priestorový stres. Pre ich pravidelných tvorcov navyše každý deň úplne iná téma dňa. Nie sú v nich všetkých doma. Najmä v športových témach, čo opakovane dokázal najmä Peter Schutz s jeho opakovanými na fakty nepravdivými komentármi o Reale Madrid, ktorý predsa nie je obchodnou spoločnosťou, ale neziskovou organizáciou.

Rovnako ako v športovom súťažení, nie každý ich komentár je potom logicky vydarený.

Keď však Peter Morvay napísal komentár pod názvom Je vôbec naša? po nečakanej zlatej Anastasie Kuzminovej, môj prvý pocit bol jednoduchý.

Celé zle.

Iný pohľad Tomáša Bellu iba pár hodín potom ma potešil.

No pachuť zostala.

Skúsim ju odplaviť osobnými spomienkami.

Pamätám sa, ako som na vyhlasení Športovca roka 2011 dostal miesto blízko pani Kuzminovej. Pamätám si, že bola na podujatí sama. Prihovoril som sa. Zoznámili sme sa. Krátko porozprávali. Slovansky krásna. Bezprostredne dobrosrdečná. Zároveň i neistá z okolia. Vyplašené veľké oči. Blúdili odo mňa po veľa ľuďoch zo slovenskej športovej smotánky okolo. Zdalo sa mi, ako by sa paradoxne v ľuďmi preplnenej sále, cítila osamelo. Rozumel som jej.

Sám som ako športovec prežil v zahraničí cez desaťročie. Viem, čo je to byť cudzinec- športový legionár, ktorý sa chce rečovo i kultúrne integrovať. Rozdiel vo výkonnosti oproti domácim Vás potlačí vpred, no inak je to na Vás. I na empatii väčšiny okolo Vás, ktorá Vám (ne)chce pomôcť.

Máme na Slovensku športovcov- legionárov- reprezentantov, ktorí slovenské občianstvo veľmi účelovo chceli. A i získali. Či, aby mohli následne zápasiť v našich národných farbách alebo v službách podsvetia a ako úspešne by stálo za viac ako desaťročnú analýzu niekoľko desiatok zápasníkov vrátane pódiového Musuľbesa. Sú takí, ktorý o slovenské občianstvo prišli, keď získali nemecké, hoci nič stratiť nechceli, ako jeden z najlepších v nemeckej najvyššej basketbalovej súťaži Anton Gavel. Sú takí, ktorí sú tu obchodne ako vtipným postrehom na Facebooku poznamenal Mikuláš Sliacky. Ako tréneri našich biatlonistov- nemecký kouč Manfred Geyer (muži) a rakúsky Josef Obererlacher (ženy). Nezabúdajme- i našich hokejistov- ako v prípade českého Vladimíra Vůjteka.

Je desivo smutný paradox, že Peter Morvay, ktorého dlhodobé témy sú o integrácií, pochopení, ľudských právach, kritike úrovne demokracie v Rusku či spolužití maďarskej menšiny na Slovensku, urobil práve z Kuzminovej zlatokopku.

Sám musí vedieť, akí sme my Slováci v zatváraní dvier pred inakosťou majstri sveta.

A on z verejnej pozície a (ne)uvedomujúc si spoločenskú zodpovednosť novinára mienkotvorného média, v timingu- počas ZOH konaných raz za 4 roky (teda max. do 5x pódiovo reálnych účasti na ZOH za celú kariéru športovca ako dokázal teraz výnimočne fenomálny biatlonista Bjorn Daehlie), po Kuzminovej nečakanom zlate, a najmä pred jej ďalšími dôležitými pretekmi, tie dvere, nie že tíško zatvorí, ale verejne a rituálne zabuchne.

Zabuchne tak, že lietajú z pántov elementárnej citnosti...

Aby sa lepšie strieľalo by povedal so smiechom cez slzy Kuzminovej tréner cez streľbu Juraj Sanitra...

Pán Morvay, mnohí nemáme nepodložené ilúzie o pani Kuzminovej. Iba sa práve stala víťazkou na ZOH reprezentujúc dôstojne našu krajinu. Váš komentár bol ohavný. Stalo sa a neodstane sa. Nemalá časť národa nielen na zmiešanom juhu Slovenska, kde žijem, by sa však potešila, ak by ste sa jej verejne ospravedlnil. I ako matke dieťaťa, ktoré u nás vychováva a zatiaľ neodišla. I ako žene, ktorá opustila svoju rodnú krajinu a po pôrode sa vrátila na športový vrchol.

Mám ešte jeden návrh.

Ak ju navyše osobne pozvete i s rodinou nie do redakcie SME, ale priamo k Vám domov na Vami osobne urobenú obed či večeru, urobíte pre integráciu inakosti u nás viac ako len púhe gesto.

Otvoríte dvere Vášho domu vo Vašej krajine niekomu, kto sa tu nenarodil, no tu má dom, usídlenú rodinu a keď nie je na zahraničnej pracovnej ceste (tréning a súťaženie), tak i žije.

Urobíte to, čo robia tí, ktorí vedia s noblesou povedať prepáčte.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?