Prečo potrebujeme okamžité zmeny?
Lebo nám spolu všetkým- úplne jedno či starým či mladým, slovákom, maďarom či rómom, futbalistom či strelcom, pravým či ľavým- padá štát na hlavu. Nielen zdravotníctvo, sociálny systém a školstvo. Máme a budeme mať ekonomickú krízu vo svete i kandidatúru na OH. Ústavnú dlhovú brzdu. Poriadne dlhy z minulosti na krku. Ako spoločnosť starneme. Rómska menšina rastie, či a ako bude i jej príspevok do spoločného, bude zavisieť najmä od empatií väčšiny. Budeme musieť robiť až do smrti bez ohľadu ktorá nádnárodná korporácia/finančná skupina bude vlastniť náš štát. Nato musíme mať funkčné telo i myseľ. Pohyb ich obe prináša. Prináša život a zdravie, opak znamená chorobu a smrť.
Prečo Kalokagathia?!
Hoci riskujem výsmech cynických ľudí 21. storočia, nepoznám iné východisko zo súčasného marazmu ako nadčasový antický ideál kalokagathie ako harmonické spojenie ľudskej múdrosti, morálneho dobra a fyzickej krásy. Bol preto zvolený ako ústredný, apolitický symbol potrebných zmien z dôvodu odmietania relativizovania tých najzákladnejších a trvalých hodnôt športu a zároveň ako základný postoj k dobe, ktorá systémovo v športe diskvalifikuje fair-play, filantropiu a dobrovoľnícke odhodlanie byť užitočný iným ako základné životné princípy. Bol zvolený preto, lebo ani náš šport nie je mimo dobra a zla.
Prečo v 2013?
Výlučný mandát, ktorý získala terajšia vláda zložená z jednej politickej strany od občanov SR, je pre šport úžasnou príležitosťou, ktorá sa už nikdy nemusí zopakovať. Jej výsledkom môže byť a mala by byť aj ambícia o synergickú zmenu pri koaličnej vláde nezmeniteľných vecí pre šport vo všetkých oblastiach štátu a spoločnosti zároveň. I pre ESO. Terajšia vláda má preto historickú zodpovednosť za vývoj nášho športu.
Aké sú riziká úsilia o zmeny?
Za kľúčové považujem, aby úsilie o reformu športu vrátane jeho právnej úpravy nestroskotalo na nereformovateľnosti celej spoločnosti. Pretože účinnosť či rešpektovanie akýchkoľvek noriem je priamo úmerné vyspelosti spoločnosti a jej schopnosti uvedomovať si vlastné sebadeštruktívne sily.
A ešte veľmi dôležité- ľudia v športe sa nesmú báť rizika zmien výmenou za istotu zahanbujúceho živorenia. Nesmú sa báť širokých kmotrov v športe a ich poddaných. To sa chcete vážne celý svoj život báť Vy kritická mlčiaca väčšina?!
Kto (ne)chce zmeny ?!
Verím, že na úplne základných, bazálnych pravidlách športu a jeho fungovaniu u nás sa pri dobrej vôli a schopnosti sa počúvať navzájom dokáže zhodnúť ľavičiar i pravičiar, konzervatívec i sociálny demokrat, liberál i komunista, futbalista i strelec, hokejista i rýchlostný kanoista, vodný slalomár i tenista práve preto, že šport majú všetci rovnako vášnivo radi. Osobné spory a vybíjanie v nich nesmú zabiť dobré idey bez ohľadu na ich autora. Úspech na MS v ľadovom hokeji 2012 či Sagan znova dokázali i v roku 2012, že náš šport ľudí spája- ich záujmy, záľuby, pocity, nie ich rozdeľuje. Šport ako jeden z mála posledných fenoménov dokáže vyvolať spoločnú, pozitívnu masovú emóciu našej inak výrazne polarizovanej spoločnosti. Slovensko je ale predsa krajina nás všetkých. Sme najskôr ľudia, potom občania a až potom iba 3 z 5 z nás podľa účasti na posledných voľbách sú voličmi tej- ktorej politickej strany.
Po verejnom predstavení tejto mojej predstavy o budúcnosti nášho športu je mojou ambíciou v prvej fáze nebyť a nezostať obeťou dobovej herézy, ale združiť sa s podobne zmýšľajúcimi. Napíšte mi prosím kľudne mail. I pre slová českého filozofa Jana Patočku, že ľudia, ktorí premýšľajú, sa musia schádzať. Jeho osobný príklad je apolitické a so žiadnym náboženstvo nespojené, no silné ľudské posolstvo Charty 77, ktoré končí jeho smrťou iba pár dní po 11- hodinovom policajnom výsluchu, na ktorom mal povedať: „Veci, pre ktoré sa zomiera, sú práve tie, pre ktoré sa oplatí žiť."
Verím, že je možné ako prvých osloviť myšlienkami v tomto texte uvedenými tých ľudí zo športového hnutia, ktorí si zodpovednosť nášho športu zmeniť sa uvedomujú a sú s ňou vnútorne stotožnení. U mnohých z nich som rozhovormi za posledné obdobie zároveň pobadal, že nemusia mať a často ani nemajú akúkoľvek, nie to ešte úplne jasnú predstavu, ako by táto zmena mohla/mala vyzerať. Sú si však istí, že ak k nej nepríde, následky budú katastrofálne. Majú pravdu.
Verím, že ich už je dostatočné kritické množstvo, aby mohli vôbec nastúpiť na zápas a zároveň i odohrali poctivých 90 minút s tými v ňom, ktorí hoci o hnisavých vredoch nášho športu často vedia až priveľmi dobre, sú za ich vznik a dlhodobú existenciu (spolu)zodpovední, no zo súčasného nedobrého stavu sebecky roky profitujú a nemajú záujem na akýchkoľvek zmenách, ktoré by súčasný zákopový status quo často i nevyhnutnou amputáciou liečili.
V druhej, paralelne prebiehajúcej fáze by som sa rád týmto spôsobom zároveň pokúsil získať pre šport doteraz oň z rôznych dôvodov záujem nejaviace etické i odborné elity zo rozdielnych oblastí spoločnosti a zároveň príslušníkov strednej generácie resp. mladých talentovaných a perspektívnych ľudí, ktorí jednoducho majú radi túto krajinu. Videli a zažili ako funguje šport v zahraničí nielen v televízií, ale i na vlastnej koži a chcú v tejto krajine prežiť so svojimi rodinami a deťmi lepší život ako ich rodičia.
Som presvedčený, že pri vhodnom mixe môžu byť obe tieto skupiny tak žiadanou odpoveďou na hodnotovo a osobnostne sa pomaly vyprázdňujúci verejný priestor v športe, ktorý bol tak dychtivo v minulosti obsadzovanými/obsadený inými. Roky splácania i nimi urobených nielen finančných, ale najmä morálnych dlhov športu, ktoré nás čakajú a doba žiadajúca uhrádzať ich vrátane vysokých úrokov a transakčných nákladov, ktoré prídu, nám totiž ešte len vystavia a budú vystavovať ešte pekných pár rokov nielen športovými výsledkami trpký účet za takto v našom športe tragicky premeškané posledné desaťročia.
Čo má spoločné umývanie zubov s verejným záujmom/statkom v športe?
V 18 storočí začali byť Európania maškrtní. Vzrástla konzumácia cukroviniek a tým aj výskyt zubného kazu, ktorý sa vtedy úspešne liečil bolestivým až životne nebezpečným trhaním zubov. V ľuďoch sa náhle prejavil záujem o ústnu hygienu a vynález zubnej kefky bol prijatý s všeobecným nadšením. Kto ju nevlastnil bol považovaný za nemoderného a bol spoločensky znemožnený. Približne v roku 1780 bola v Európe vyrobená prvá masovo vyrobená kefka ktorej autorom bol Angličan William Addis Clerkenaldu. Dnes existuje dentálny priemysel, štát občanom prepláca preventívnu prehliadku zubov raz ročne a okrem nej platíme strašné peniaze za zákroky zubára.
Bude pohybová aktivita súčasťou kultúry ľudí- celej spoločnosti denne rovnako ako je už v dnešnej dobe umývanie zubov 2x denne?
Otázka je podľa mňa nie či, ale kedy, akým tempom, v ako rozsahu a u akých skupín obyvateľstva sa tak stane... Ekonomika zdravotníctva a sociálnych systémov spolu s existenciou internetu a hypokynézou nás k tomu dotlačia.
Ako dôležitá je v procese okrem štátu a športového hnutia samospráva- VÚC, mestá a obce?
Nielen rozpočtovo úplne najdôležitešia. Čo sa deje v škole na TV, v klube na tréningu, na mestskom športovisku môžu ovplyvniť iba angažovaní ľudia zdola. Posledná štúdia KPMG z roku 2012 správne, no metodologicky veľmi odvážne tvrdí, že na 1 euro plynúce do športu zo štátu u nás plynú 3 euro zo samosprávy. Napriek tomu podľa mojich vedomostí má kriticky veľmi málo samospráv strategické plány, čo chcú v oblasti športu a v akom časovom období dosiahnuť. Športové hnutie- zväzy a kluby spolu s mestami dnes preto potrebujú dosiahnuť strategické dlhodobé partnerstvá definujúce víziu a misiu športu v konkrétnej lokálnej komunite i vďaka spoločným dlhodobým projektom financovaných z eurofondov (ak to ešte vôbec po premeškaných 2003-2007 a 2007-2013 ešte v 2014- 2020 pôjde, čo by bol zázrak), zdrojov súkromných filantropov a spoločných úveroch z banky. Aké sú hlavné piliere mnou navrhovaných zmien?
Môj ideový návrh novej spoločenskej zmluvy v športe v Slovenskej republike by sa ako o svoje piliere mal opierať o týchto 5 kľúčových ideí možnej zmeny:
1. Mobilizácia dobrovoľníkov v športe,
2. Dekoncentrácia moci platených športových funkcionárov zväzov a ich voľba a kontrola dobrovoľníkmi zdola i cez kontrolu použitia dotácií cez zverejňovanie zmlúv, objednávok a faktúr na webe (princíp bol už raz v dotačných zmluvách 2012 zakotvený , ale už i dodatkom zmluvy 2012 neskôr zrušený) a zároveň povinnosť vedenia účtovníctva (vrátane dcérskych obchodných spoločností- to by bol pekný hardcore najmä asi pri SOV a SZĽH) na tzv. transparentných účtoch, ktoré konečne fungujú i u nás,
3. Športové kluby ako lokálne centrá bonum communae v športe,
4. Súdržné športové hnutie rovnoprávnych, nie rovnakých národných športových zväzov odvodzujúcich svoju legitimitu od MOV a štátom pre všetkých rovnako definovaného statusu a počtu členov- fyzických osôb, tvoriacich spolu športovú obec (futbalová+strelecká atď.) po vzore akademickej obce na vysokých školách,
5. Synergicky prajný štát odstraňujúci príčiny nerovnakých príležitostí, nie nerovnakého úsilia v športe a podporujúci v rámci športového hnutia prirodzenú solidaritu a súdržnosť cez mier v spore o verejné peniaze v športe- veľmi zjednodušene štát zagarantuje minimálnu výšku dotácie, ktorou dnes financuje zväzy až do roku 2016 vrátane, podľa dnešného prerozdelenia plynúceho cez celý rozpočet verejnej správy vrátane SPP, TIPOS atď. okrem samosprávy, na ktorú nemá dosah, a ktorá hlavne odvodzuje svoju legimitu a moc nie od celoštátnych, ale od komunálnych volieb, a zároveň všetky zdroje na konkrétny šport/športové odvetvie/športovú disciplínu alokuje iba výlučne cez a za naň i medzinárodne zodpovedný, konkrétny národný športový zväz zo MŠVVSŠ SR.
Skúsme graficky vizualizovať o čom hovoríme.
Tu je súčasný stav:
Tu je veľmi zjednodušená, základná schéma Kalokagathia 2013 vrátane už existujúcich, dodatočných, logických a nemalých zdrojov i cez vnútorné úspory:
Tu je podrobnejšia schéma Kalokagathia 2013 pre zainteresovaných zo športového hnutia:
Rozdielne farby ukazujú rozdielny zdroj (legitimity) moci a pôvod zdrojov, mieru vlastníctva/(finančného) vplyvu/manažérskej kontroly na entitu a šípky ukazujú toky verejných zdrojov plynúcich do športu.
Čierna farba je zväčša ľud SR, zelená sú športové kluby, hnedá je samospráva, modrá sú športové zväzy, červená je MŠVVaŠ SR a zlatá je EÚ resp. TIPOS a.s.
Ak sa Vám môj článok páčil, prosím podporte ho kliknutím na karmu pod textom.
Prispejete tým k zvýšeniu jeho čítanosti.
Ďakujem.
